LeTransmuteur.Net

"Právo Izraela na existenciu nemožno poprieť rovnaké právo existuje a pre Palestínu. Spojené štáty neuznáva legitimitu pokračujúcich izraelských osád. Táto konštrukcia porušuje predchádzajúcej dohody a narušuje úsilie o dosiahnutie mieru. Je načase, aby tieto dohody k zastávke. "

Ďakujem. Dobrý deň všetkým. Je mi cťou byť tu v tejto nadčasovej mesta Káhiry a byť hostiteľom dvoch významných inštitúcií. Už viac ako tisíc rokov, Al-Azhar je Mekkou prenosu poznatkov v moslimskom svete a po viac ako jedno storočie, Cairo University je zdrojom pokroku Egypta. Spoločne si predstavujú súlad medzi tradíciou a pokrokom. Som vďačný za vašu pohostinnosť a ľuďom v Egypte. Som tiež hrdý na to, preniesť na dobrej vôli amerického ľudu a pozdrav mieru z moslimských komunít v mojej krajine, "Assalaamu alaykum." (Potlesk)

Stretávame sa v čase veľké napätie medzi USA a moslimami po celom svete - napätie korene v historickej sily, ktoré idú nad rámec súčasných politických debát. Vzťah medzi islamom a Západom zahŕňa stáročia spolužitia a spolupráce, ale aj konfliktné a náboženské konflikty. V relatívne nedávnej minulosti boli kŕmené napätie kolonializmu, ktorý opustil mnoho moslimov práv a príležitostí stretnúť s úspechom, rovnako ako studená vojna, ktorá sa príliš často v držbe vloženým herci, v krajinách s moslimská väčšina, a v rozpore s ich vlastnými cieľmi. Navyše, zametanie zmena, ktorá je podaná modernity a globalizácie viedla mnoho moslimov pozerať na Západ ako nepriateľské k tradíciám islamu.

Násilné extrémisti využili tohto napätia v moslimskej menšiny, ktorá má byť znížená, nie je menej výkonný. Útoky z 11. septembra 2001, spolu s pokračujúcou násilné činy spáchané z týchto extrémistov proti civilistom viedol niektoré vo svojej krajine pre zobrazenie islam ako nevyhnutne nepriateľské nielen do Ameriky a západnej krajiny, ale aj pre ľudské zdravie práva. Strach a nedôvera sú dobre označené.

Ako náš vzťah je definovaný naše rozdiely, budeme posilňovať tých, ktorí zasiať nenávisť, skôr ako pokoj, a ktorí podporujú konflikt než spolupráce, ktoré môžu pomôcť našim ľuďom dosiahnuť spravodlivosti a prosperity. Je to cyklus podozrenia a sváru musí skončiť.

Prišiel som do Káhiry hľadať nový začiatok pre Spojené štáty a moslimami na celom svete, jeden založený na spoločných záujmoch a vzájomnom rešpekte, a na základe pravdy, že Amerika a Islam sa navzájom nevylučujú a nemajú žiadne miesto v súťaži. Naopak, Amerika a islam pretínajú a kŕmiť na spoločných zásadách, a to spravodlivosti a pokroku, tolerancie a dôstojnosti každej ľudskej bytosti.

Pritom som uznať, že zmena sa nestane cez noc. Tam bola veľa publicity o mojom prejave, ale žiadna reč môže vykoreniť rokov nedôveru, a priestor dnešného popoludnia, nebol som ani odpoveď na zložité problémy, ktoré nás viedli miesto, kde sme teraz. Ale som presvedčený, že k pohybu vpred, musíme povedať otvorene nám to, čo sme recelons v našich srdciach a že príliš často sa hovorí, len za zatvorenými dverami. Potrebujeme trvalé úsilie, aby si nás počúvať a učiť sa jeden od druhého, rešpektovať jeden druhého a hľadať spoločnú reč. Ako Svätom Koráne: "Boh a hovoriť vždy pravdu." (Potlesk) To je to, čo sa budem snažiť urobiť dnes - po pravde povedané, ako najlepšie môžem, pokorený úloha pred nami a spoločnosťou v mojom presvedčení, že záujmy zdieľame, pretože sme bytosti Ľudia sú oveľa silnejšie ako sily, ktoré nás rozdeľujú.

Toto presvedčenie vychádza z časti v mojich skúseností. Som kresťan, ale môj otec pochádzal z Kene rodiny, ktorá zahŕňa generácie moslimov. Dieťa, som strávil niekoľko rokov v Indonézii, kde som počul volanie k modlitbe ods azan) za úsvitu a súmraku. Mladý muž, som pracoval v Chicagu komunitách, kde som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí našli dôstojnosť a mier vo svojej moslimskej viere.

História fanúšik, tiež viem, dlh, ktorý dlhuje civilizácie k islamu. Bolo to islam - v miestach, ako je Al-Azhar - ktorý niesol svetlo vedomostí pre mnoho storočí a vydláždil cestu pre renesanciu a osvietenstva v Európe. To je inovácia v moslimských komunitách (Potlesk) - to je inovácie v moslimských komunitách, ktoré dostávame algebru, kompas a navigačné nástroje, naša schopnosť písať a tlače, naše chápanie mechanizmov šírenia choroby a ako ich vyliečiť. Islamská kultúra nám dal majestátne oblúky a týčiace sa veže do neba, nesmrteľnosti poéziu a inšpiráciu hudby, elegantný kaligrafie a miesta pokojného rozjímania. A v priebehu dejín, islam preukázal, slovami a skutkami sa uvažovalo o náboženskej tolerancie a rasovej rovnosti. (Potlesk)

Viem tiež, že islam bol vždy súčasťou americkej histórie. Je Maroko bolo prvé krajiny rozpoznať svoju krajinu. Podpisom zmluvy Tripolisu v roku 1796, náš druhý prezident John Adams, napísal: "Spojené štáty nemá charakter nepriateľstva proti zákonom, náboženského vyznania alebo pokoj moslimov. "

Od nášho založenia, americkí moslimovia obohatila Spojené štáty. Oni bojovali v našich vojnách, slúžil vo vláde, sa postavil za občianske práva, začala podniky, učil na vysokých školách, vynikal v športových areálov, získal Nobelovu cenu, postavený naše najvyššiu budovu, a zapálil olympijský oheň. A nedávno, prvý moslimský Američan zvolený do Kongresu prisľúbil brániť našu ústavu v Koráne, že jeden z našich otcov zakladateľov, Thomas Jefferson držal vo svojej osobnej knižnici. (Potlesk)

Tak som spoznal islam na troch kontinentoch, pred príchodom do oblasti, kde bol odhalený prvýkrát. Táto skúsenosť vedie presvedčenie, že partnerstvo medzi Amerikou a islamom, musí byť založené na tom, čo islam je, nie to, čo nie je, a považujem za svoju zodpovednosť ako prezident Spojených štátov čeliť negatívne stereotypy o islame kdekoľvek na svete. (Potlesk)

Ale to rovnaká zásada musí platiť, ako sa Amerika vníma moslimov. Rovnako ako moslimovia nie sú len hrubá stereotyp, Amerika nie je surový stereotyp ríše, ktorá nemá iný záujem než jeho. USA je jedným z najväčších zdrojov pokroku svet kedy poznal. Narodili sme sa o revolúciu proti impériu sme založená na ideálu rovnosti pre všetkých a sme preliali krv a bojovali po stáročia, aby zmysel týchto slov - v rámci našich hraníc a cez svet. Sme formované každej kultúre, vyvodiť z celého sveta a je určené na jednoduchom koncepte: E Pluribus Unum: "Z mnohých jeden."

No, Američan afrického pôvodu a s menom Barack Hussein Obama zvolený prezidentom prerástla veľa atramentu. (Potlesk)

Ale môj osobný príbeh nie je ojedinelý. Sen šanca na úspech sa nestane pre každého v Amerike, ale jeho sľub existuje pre všetkých, ktorí prichádzajú do našich brehov - vrátane takmer sedem miliónov amerických moslimov, ktorí žijú v našej krajine dnes a ktoré príjmy a úroveň vzdelania, povedzme, sú nad priemerom. (Potlesk)

Okrem toho slobody v Amerike je neoddeliteľné od tejto praxe ich náboženstvo. To je dôvod, prečo každý štát v našom zväze má aspoň jednu mešitu a sme viac ako 1200 na našom území. Je to z toho dôvodu, že americká vláda odišla na súd na ochranu práv žien a dievčat nosiť hidžáb a trestať tých, ktorí by poprieť. (Potlesk)

Pochybnosť nie je dovolené: islam je naozaj súčasťou Ameriky. A som presvedčený, že Amerika má v nej pravdu, že bez ohľadu na našej rasy, naše náboženstvo alebo naše sociálnej situácie sa všetci chceme rovnakú vec - žiť v mieri a bezpečí, študovať a pracovať s dôstojnosťou, milovať svoje rodiny, našej spoločnosti a nášho Boha. To je to, čo máme spoločné. Je nádej celého ľudstva.

Je pravda, že náš úloha začína len vtedy, keď sme si uvedomili naše spoločné človečenstvo. Nie je to teda, že môžeme uspokojiť potreby našich národov. Môžeme sa s nimi stretnúť, iba pokiaľ budú konať odvážne v najbližších rokoch a pochopiť, že čelíme spoločným výzvam a naša neschopnosť vyrovnať sa s ňou je pre nás všetkých, čo robíme zle.

Veď sme sa poučili z nedávnej skúsenosti, že keď finančný systém danej krajiny oslabuje, prosperita zranil všade. Keď nová chrípka nakazí jeden človek je, všetci sme v nebezpečenstve. Keď jeden národ sa snaží získať jadrovú zbraň, riziko jadrového útoku rastie pre všetky národy. Pri násilnej extrémistov pracujú v určitom regióne hôr, sú ohrozené osoby nachádzajúce sa cez oceán. Ak sú nevinní zabité v Bosne a Dárfúre, je to naše kolektívne svedomie poškvrnený. (Potlesk)

Spolužitie vo svete je to, čo to znamená v dvadsiatom prvom storočí. Je to zodpovednosť, ktorý máme voči sebe ako ľudské bytosti.

To je ťažké prijať zodpovednosť. Vzhľadom k histórii ľudstva je príliš často príbeh národov a kmeňov - a priznajme si, náboženstvo - podrobovať jeden druhému v snahe o ich vlastnom záujme. Ale v tejto novej ére, tento postoj je self-deštruktívne. Vzhľadom k našej vzájomnej závislosti a všetky svetový poriadok, ktorý povyšuje jeden národ alebo skupina jednotlivcov na úkor iného sa nevyhnutne odsúdená na neúspech. Nech už si myslíme, že v minulosti, nesmieme byť zajatcami. Musíme riešiť naše problémy prostredníctvom partnerstva a zdieľať náš pokrok. (Potlesk)

To neznamená, že by sme mali zrejme ignorovať zdroja napätia. Opak je navrhol, aby nás: musíme čeliť tohto napätia priamo. V tomto duchu mi dovoľte vyjadriť sa jasne a jednoducho, ako je to možné v niektorých konkrétnych otázkach, ktoré teraz čelíme spoločne.

Prvá je, že násilného extrémizmu vo všetkých jeho formách.

V Ankare, som jasne najavo, že Amerika nie je - a nikdy nebude - vo vojne proti islamu. (Potlesk)

Avšak, sme neúnavne čeliť násilné extrémistov, ktorí predstavujú vážnu hrozbu pre našu bezpečnosť. Vzhľadom k tomu, odmietame, že odmieta ľudí všetkých vyznaní: na vraždy mužov, žien a nevinných detí. A je to môj prvý povinností ako prezident chrániť americký ľud.

Situácia v Afganistane dokazuje americké ciele a potreba spolupracovať. Teraz je v nasledujúcich siedmich rokoch, silné širokú podporu
Medzinárodné spoločenstvo, USA dal sa do prenasledovania al-Káidy a Talibanu. Urobili sme tak nie je voľbou, ale nevyhnutnosťou. Som si vedomý toho, že niektorí sú ešte v pochybnosť alebo dokonca ospravedlniť udalosti 11. septembra. Ale buďme jasná: Al-Kájda zabila takmer 3000 ľudí, ktorých denne. Jeho obeťami boli muži, ženy a nevinné deti z Ameriky a mnohých iných krajinách, a kto neurobil nič nikomu. Ale al-Kájda rozhodla zabiť ďakujem, tvrdí, útoky a dokonca aj teraz prehlasuje, že záväzok k ďalšej zabíjanie v masovom meradle. Sieť má členov v mnohých krajinách a snaží sa rozšíriť svoj dosah. Nie je stanoviská, ktoré budú debatovať - ​​to sú fakty, ktoré majú byť riešené.

No, nenechajte sa mýliť: Nechceme, aby naše jednotky v Afganistane. Nejde nám - nemáme usilovať o vytvorenie vojenskej základne. Je to bolestná pre Ameriku prísť našich mladých mužov a mladé ženy. Pokračovanie tohto konfliktu je nákladné a politicky ťažké. Radi aby každý, že naši vojaci, na poslednú, keby sme mohli byť istí, že Afganistan a Pakistan sa nemal správať extrémistické prvky určené zabiť čo najviac Američanov . Ale to nie je tento prípad.

Preto pracujeme v spolupráci s koalíciou 46 krajinách. Napriek nákladom, bude ochota Ameriky neoslabí. V skutočnosti by nikto z nás tolerovať tieto extrémistov. , Ktoré spôsobili smrť v mnohých krajinách. Zabili ľudí všetkých vierovyznaní - ale moslimovia. Ich akcie sú nezlučiteľné s ľudskými právami, pokroku národov a islamu. Le Saint Coran nous enseigne que quiconque tue un innocent tue l'humanité tout entière, (Applaudissements) et que quiconque sauve quelqu'un, sauve l'humanité tout entière. (Applaudissements) La foi enracinée de plus d'un milliard d'habitants de la planète est tellement plus vaste que la haine étroite de quelques-uns. Quand il s'agit de combattre l'extrémisme violent, l'islam ne fait pas partie du problème – il constitue une partie importante de la marche vers la paix.

Nous savons en outre que la puissance militaire ne va pas à elle seule résoudre les problèmes qui se posent en Afghanistan et au Pakistan. C'est pour cette raison que nous comptons investir 1,5 milliard de dollars par an, au cours des cinq prochaines années, dans la construction d'écoles et d'hôpitaux, de routes et d'entreprises, en partenariat avec les Pakistanais, ainsi que des centaines de millions de dollars pour venir en aide aux personnes déplacées. C'est pour cette raison encore que nous fournissons plus de 2,8 milliards de dollars aux Afghans afin de les aider à développer leur économie et à prodiguer les services dont la population a besoin.

Je voudrais aussi aborder le dossier de l'Irak. Contrairement à la guerre en Afghanistan, la guerre en Irak est le résultat d'un choix, lequel a provoqué des différences marquées dans mon pays et à travers le monde. Tout en étant convaincu que le peuple irakien a gagné au bout du compte à être libéré de la tyrannie de Saddam Hussein, je crois aussi que les événements en Irak ont rappelé à l'Amérique la nécessité de recourir à la diplomatie et de construire un consensus international pour résoudre ses problèmes à chaque fois que c'est possible. (Applaudissements)

De fait, nous avons en mémoire les propos de Thomas Jefferson, qui disait ceci : « J'espère que notre sagesse grandira avec notre puissance et qu'elle nous enseignera que moins nous utiliserons cette dernière, plus elle fera de l'effet. "

Aujourd'hui, l'Amérique possède une double responsabilité : aider l'Irak à se forger un avenir meilleur et laisser l'Irak aux Irakiens. J'ai fait clairement savoir au peuple irakien (Applaudissements) que nous ne cherchons nullement à établir des bases en Irak ni à revendiquer son territoire ou ses ressources. La souveraineté de l'Irak appartient à l'Irak. C'est pour cette raison que j'ai ordonné le retrait de nos brigades de combat d'ici au mois d'août de l'année prochaine. C'est pour cette raison que nous allons honorer l'accord que nous avons conclu avec le gouvernement irakien, élu démocratiquement, concernant le retrait de nos troupes de combat des villes irakiennes d'ici au mois de juillet et de toutes nos troupes du territoire irakien d'ici à 2012. (Applaudissements)

Nous aiderons l'Irak à former ses forces de sécurité et à développer son économie. Mais c'est en tant que partenaires, et jamais en tant que protecteurs, que nous apporterons notre appui à un Irak sécurisé et uni.

A konečne, rovnako ako Amerika nikdy nemôže tolerovať násilie extrémistov, nesmieme nikdy zabudnúť, meniť alebo naše zásady. Udalosti z 11. septembra majú obrovský trauma našej krajine. Strach a hnev, že to vyvolalo bolo pochopiteľné, ale v niektorých prípadoch to viedlo nás k jednaniu v rozpore s našimi tradíciami a našich ideálov. Teraz podniká kroky na nápravu tejto situácie. Som jednoznačne zakazujú používanie mučenia zo strany USA a ja som nariadil zatvorenie väznice v zálive Guantánamo do začiatku budúceho roka. (Potlesk)

Takže Amerika bude brániť, pri rešpektovaní suverenity národov a právneho štátu. A ak budeme tak urobiť v spolupráci s moslimskými komunitami, ktoré sú takisto ohrozené. Čím skôr extrémisti sú izolované a nevítané v moslimských komunitách, tým skôr budeme všetci bezpečnejšie.

Druhým hlavným zdrojom napätia, ktoré musíme diskutovať o situácii medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a arabským svetom.

Silné väzby, ktoré sa viažu Ameriku do Izraela sú dobre známe. Táto väzba je nerozbitné. Je založený na kultúrnych a historických väzieb a uznanie, že snaha o židovskej vlasti má korene v tragickej histórii nepopierateľné.

Po celom svete boli Židia prenasledovaní po stáročia, a antisemitizmus v Európe vyvrcholila bezprecedentné holokaustu. Zajtra navštívim Buchenwald, ktorý bol súčasťou siete táborov, kde boli Židia zotročených, mučený, zastrelených a poslal do plynových komôr v Tretej ríši.

Šesť miliónov Židov bolo zabitých - číslo vyššie, než je celé židovskej populácie v Izraeli dnes. Je to nespravodlivé, neznalý a nenávistné popierať tento fakt. To hrozí Izraelu zničením alebo opakujú odporné stereotypy o Židoch, a to slúži iba k vyvolávajú v mysliach Izraelčanov to najbolestivejšie spomienky a zabrániť im v zakorenilo mier, ktorý mať správnych ľudí v regióne.

To znamená, že je tiež nesporné, že palestínsky ľud, ktorá združuje moslimami a kresťanmi utrpeli v snahe o vlasti. Už viac ako šesťdesiat rokov, pozná bolesť z vykĺbenie. Mnohí čakanie v utečeneckých táboroch na Západnom brehu, Gazy a susedných krajín pre život v mieri a bezpečnosti, že nikdy nemal tú správnu chuť. Oni znášať každodenné ponižovanie malé i veľké - ktoré prichádzajú s okupáciou. Nie je pochybnosti: situácia palestínskeho ľudu je neznesiteľné. Amerika nebude obrátiť chrbtom na legitímne ašpirácie palestínskeho ľudu na dôstojnosť, príležitosti a v stave ich vlastné. (Potlesk)

Po celé desaťročia, pat: dva národy s legitímne ašpirácie, každý s boľavú históriu, ktorá robí kompromis nepolapiteľný. Je jednoduché ukazovať prstom: Palestínčania môžu upozorniť na rozmiestnenie po založení Izraela a Izraelčanmi k nepriateľstvu a napadne krajine bolo vždy Aj v rámci svojich hraníc i mimo nich. Ale, keď vidíme tento konflikt prizmou jednej alebo druhej strane, naše klapiek na očiach nás na pravdu: len rozlíšenie je na požiadavku na sebe v dvoch štátoch, v ktorých Izraelčania a Palestínčania Každý žije v mieri a bezpečí. Je v záujme Izraela, aby v záujme Palestíny, v záujme Ameriky, v záujme sveta. To je dôvod, prečo som v úmysle osobne sledovať tento výsledok so všetkou trpezlivosti a odhodlania, že úloha vyžaduje. (Potlesk.) Povinnosti účastníkov prijatých v rámci plánu je jasná. Pre mier, ktorý príde, je čas na ne - a všetci sme sa ukáže, až do ich zodpovednosti.

Palestínčania musia vzdať násilia. Odolnosť proti násilím a krviprelievaním neskončí. Černosi v Amerike stretol bič ako otroci a poníženie segregácie. Ale nebolo to násilie, ktoré získal možnosť získať rovnaké práva v jeho celistvosti. Bolo to pokojné a odhodlané trvania na ideáloch v srdci vytvorenie Ameriky. Rovnaký príbeh môže byť hovoril ľudia z Južnej Afriky do južnej Ázie, východnej Európy do Indonézie. Je to príbeh s jednoduchou pravdu: násilie nikam nevedie. Odpaľovacie rakety proti izraelským deťom spánku alebo vyhodiť staré ženy v autobuse, nie je známkou odvahy a sily. To nie je tak, že mravný autorita je vyhlasoval, čo je, ako sa ju vydal.

Teraz je čas pre Palestínčanov sa zamerať na to, čo môže stavať. Palestínska samospráva musí rozvíjať svoju schopnosť vládnuť s inštitúciami, ktoré spĺňajú potreby svojich ľudí. Hamas má podporu niektorých Palestínčanov, ale musia tiež uznať, že majú zodpovednosť. To musí zohrávať úlohu pri napĺňaní touhy Palestínčanov a zjednotiť palestínsky ľud. Hamas musí ukončiť násilie, uznať predchádzajúce dohody a uznanie práva na existenciu Izraela.

V rovnakej dobe, Izrael musí uznať, že rovnako ako môže právo na existenciu Izraela nemožno poprieť, je to rovnaké pre Palestínu. Spojené štáty neuznáva legitimitu pokračujúcich izraelských osád. (Potlesk.) Táto stavba porušuje predchádzajúcej dohody a narušuje úsilie o dosiahnutie mieru. Je čas, aby tieto osady zastaviť. (Potlesk)

Izrael musí splniť svoje záväzky a zabezpečiť, aby Palestínčania môžu žiť, pracovať a rozvíjať ich spoločnosť. Rovnako ako to ničí palestínskej rodiny, pokračovanie humanitárnej krízy v Gaze nemá slúžiť k podpore bezpečnosti Izraela, pokračujúci nedostatok príležitostí na západnom brehu Jordánu. Zlepšenie v živote každý deň palestínskeho ľudu, musí byť dôležitou súčasťou plánu na mieru.

Nakoniec musí uznať, že arabské štáty arabskej mierovej iniciatívy bol dôležitý začiatok, ale koniec ich povinností. Arabsko-izraelský konflikt by mal byť naďalej používať odvrátiť ľudí arabských a iných problémov. Namiesto toho musí byť príčinou pomôcť palestínskym ľuďom rozvíjať inštitúcie, ktoré udržia ich stavu, uznať legitimitu Izraela a zvoliť postup, miesto sebazničujúce v minulosti.

Amerika bude zladiť svoje politiky s tými, ktorí chcú mier. My hovoríme, na verejnosti to, čo hovoríme v súkromí sa Izraelčanov, Palestínčanov a Arabov. (Potlesk.) Nemôžeme zaviesť mier. Ale súkromne, mnohí moslimovia uznávajú, že Izrael nezmizne rovnako, mnoho Izraelčanov uznávajú potrebu palestínskeho štátu. Je na čase, aby začala iniciatívu na to, čo každý vie, že je pravda.

Príliš veľa slzy tiekli. Príliš veľa krv bola búda. Všetci máme zodpovednosť k práci na deň, kedy matky Izraelčania a Palestínčania môžu vidieť svoje deti vyrastať bez strachu, kedy vo Svätej zemi z troch veľkých náboženstiev je miestom pokoja, že Boh zamýšľal, kedy Jeruzalem je miesto a trvalý domov pre židov, kresťanov a moslimov a miesto, kde všetky deti Abraháma, aby sa prelínajú v pokoji ako v príbehu o Isra a (Potlesk) - ako v príbehu z Isra, kedy Mojžiš, Ježiš a Mohammed (mier s nimi) pripojil v modlitbe. (Potlesk)

Tretím zdrojom napätia je naším spoločným záujmom, pokiaľ ide o právach a povinnostiach štátov sa jadrových zbraní.

Táto otázka bola zdrojom napätia medzi USA a islamskou republikou Irán. Po mnoho rokov, Irán definoval seba z časti jeho opozíciu voči svojej krajine a tam je naozaj búrlivé histórii medzi našimi dvoma krajinami. V období studenej vojny, USA hral úlohu vo zvrhnutie demokraticky zvolenej iránskej vlády. Od islamskej revolúcie v Iráne hral úlohu v brania rukojemníkov a násilia proti americkým vojakom a civilistom. Tento príbeh je dobre známy. Skôr než zostať uväznení v minulosti, som jasne najavo, iránskych vodcov a ľudí, že moja krajina je pripravená posunúť vpred. Otázkou teraz je, nie je o tom, čo Irán je proti, ale skôr to, čo budúcnosť chce stavať.

Chápem, že to bude ťažké prekonať desaťročia nedôvery, ale budeme pokračovať s odvahou, čestnosť a pevnosť. Tam bude veľa otázok na diskusiu medzi našimi dvoma krajinami a sme pripravení postúpiť vpred bez predbežných podmienok, na základe vzájomného rešpektu. Ale je jasné, všetky zúčastnené strany o jadrových zbraniach, že sme dosiahli bod obratu. To nie je len v záujme Spojených štátov je, aby sa zabránilo jadrovej zbrojení, ktoré by mohli viesť túto oblasť na veľmi nebezpečnú cestu.

Chápem tých, ktorí protestovali proti tomu, že niektoré krajiny majú zbrane, ktoré iní nemajú. Žiadny štát by mal vybrať, ktoré národ má jadrové zbrane. To je dôvod, prečo som dôrazne potvrdil americký záväzok usilovať o svet, v ktorom žiadna krajina má jadrové zbrane. (Potlesk.) A každá krajina, vrátane Iránu, by mali mať právo na prístup k mierovej jadrovej energii, pokiaľ bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z Nuclear Non-zmluva rozšírenia. Tento záväzok je ústredné zmluvy a musia byť prijaté všetkými, ktorí sa plne riadiť. Dúfam, že všetky krajiny tohto regiónu môžu zdieľať tohto cieľa.

Štvrtý bod sa budem zaoberať, je demokracia. (Potlesk)

Ja viem - viem, že tam bola diskusia v posledných rokoch, o podpore demokracie a že veľká časť tejto diskusie súvisí s vojnou v Iraku. Preto mi dovoľte, aby som byť jasné: žiadny systém vlády môže alebo by mala byť uložená v jednej krajiny do druhej.

To však neznižuje môj záväzok vlád, ktoré odrážajú vôľu ľudu. Každý národ dáva život tejto zásady svojím spôsobom, podľa tradícií svojich vlastných ľudí. Amerika nesnaží sa vedieť, čo je najlepšie pre všetkých a všetko, rovnako ako by sme predpokladať, vybrať výsledok pokojné voľby. Ale ja pevne verím, že všetci ľudia túžia po niektoré veci: schopnosť vyjadrovať sa a mať hlas v tom, ako sa riadia oni, dôvera v právny štát a spravodlivé uplatňovanie spravodlivosti, vláda, ktorá je transparentná a nemá kradnúť, čo patrí ku svojim ľuďom slobodu žiť, ako si vybrať. Nie je to len americké myšlienky sú to ľudské práva, a preto budeme podporovať po celom svete. (Potlesk)

C'est vrai, il n'ya pas de route directe pour honorer cette promesse. Mais une chose est claire, les gouvernements qui défendent ces droits sont à terme plus stables, meilleurs et plus en sécurité. La suppression des idées ne réussit jamais à les éliminer. L'Amérique respecte la liberté d'expression de tous ceux, dans le monde entier, qui sont pacifiques et respectueux de la loi, même si nous ne sommes pas d'accord avec eux. Nous accueillerons tous les gouvernements élus pacifiques – à condition qu'ils gouvernent en respectant toutes leurs populations.

Ce point est important car il ya ceux qui encouragent la démocratie uniquement lorsqu'ils ne sont pas au pouvoir ; et une fois au pouvoir ils sont sans scrupules dans la suppression des droits d'autrui. (Applaudissements) Quel que soit là où il prend forme, le gouvernement du peuple et par le peuple est le seul étalon par lequel on mesure tous ceux qui sont au pouvoir : il faut conserver le pouvoir par le consentement du peuple et non la coercition ; il faut respecter les droits des minorités et participer, dans un esprit de tolérance et de compromis ; il faut mettre les intérêts du peuple et le déroulement légitime du processus politique avant ceux de son parti. Sans ces ingrédients, les élections ne créent pas une vraie démocratie à elles seules.

Un membre du public : Barack Obama, on vous aime !

Président Obama : Je vous remercie. (Applaudissements)

Le cinquième point que nous allons aborder ensemble est celui de la liberté de religion.

L'Islam a une tradition de tolérance dont il est fier. Nous le constatons dans l'histoire de l'Andalousie et de Cordoue pendant l'Inquisition. Je l'ai constaté de première main pendant mon enfance en Indonésie, où des Chrétiens dévots pratiquaient ouvertement leur religion dans un pays à prépondérance musulmane. C'est cet esprit qu'il nous faut aujourd'hui. Les habitants de tous les pays doivent être libres de choisir et de vivre leur religion d'après leur conviction d'esprit, de coeur et d'âme. Cette tolérance est essentielle pour que la religion puisse s'épanouir, or elle est assaillie de plusieurs façons différentes.

Parmi certains musulmans, on constate que certains ont malheureusement tendance à mesurer leur propre croyance à l'aune du rejet des croyances d'autrui. Il faut soutenir la richesse de la diversité religieuse, que ce soit pour les Maronites au Liban ou les Coptes en Égypte. (Applaudissements)

Et pour être francs, il faut aussi mettre fin aux divergences entre les musulmans, car les divisions entre les sunnites et les chiites ont provoqué des violences tragiques, tout particulièrement en Irak.

La liberté de religion joue un rôle crucial pour permettre aux gens de vivre en harmonie. Nous devons toujours examiner les façons dont nous la protégeons. Aux États-Unis, par exemple, les musulmans ont plus de mal à s'acquitter de l'obligation religieuse de la zakat étant donné les règles relatives aux dons de bienfaisance. C'est pour cette raison que je suis résolu à oeuvrer avec les musulmans américains pour leur permettre de s'acquitter de la zakat.

De même, il importe que les pays occidentaux évitent d'empêcher les musulmans de pratiquer leur religion comme ils le souhaitent, par exemple, en dictant ce qu'une musulmane devrait porter. En un mot, nous ne pouvons pas déguiser l'hostilité envers la religion sous couvert de libéralisme.

De fait, la foi devrait nous unir. C'est pour cette raison que nous sommes en train de créer de nouveaux programmes de service communautaire en Amérique qui réunissent des chrétiens, des musulmans et des juifs. C'est également pour cette raison que nous nous réjouissons des initiatives telles que le dialogue interreligieux du roi Abdallah d'Arabie Saoudite et le leadership de la Turquie dans l'Alliance des civilisations. À travers le monde, nous pouvons transformer le dialogue en un service interreligieux de sorte que les ponts entre les êtres humains mènent à des actions en faveur de notre humanité commune, que ce soit pour lutter contre le paludisme en Afrique ou pour fournir des secours après une catastrophe naturelle.

La sixième question – la sixième question dont je veux parler porte sur les droits des femmes.
(Applaudissements)

Je sais – je sais, et vous pouvez le voir d'après ce public – que cette question suscite un sain débat. Je rejette l'opinion de certains selon laquelle une femme qui choisit de se couvrir la tête est d'une façon ou d'une autre moins égale, mais j'ai la conviction qu'une femme que l'on prive d'éducation est privée d'égalité. (Applaudissements) Et ce n'est pas une coïncidence si les pays dans lesquels les femmes reçoivent une bonne éducation connaissent bien plus probablement la prospérité.

Je tiens à préciser une chose : les questions relatives à l'égalité des femmes ne sont absolument pas un sujet qui concerne uniquement l'Islam. En Turquie, au Pakistan, au Bangladesh et en Indonésie, nous avons vu des pays à majorité musulmane élire une femme à leur tête, tandis que la lutte pour l'égalité des femmes continue dans beaucoup d'aspects de la vie américaine, et dans les pays du monde entier.

Je suis convaincu que nos filles peuvent offrir une contribution à la société tout aussi importante que nos fils (Applaudissements) et que notre prospérité commune sera favorisée si nous utilisons les talents de toute l'humanité, hommes et femmes. Je ne crois pas que les femmes doivent faire les mêmes choix que les hommes pour assurer leur égalité, et je respecte celles qui choisissent de suivre un rôle traditionnel. Mais cela devrait être leur choix. C'est pour cela que les États-Unis oeuvreront en partenariat avec tout pays à majorité musulmane pour améliorer l'alphabétisation des filles. Nous aiderons aussi les jeunes femmes à faire la transition de l'école au monde du travail par l'intermédiaire du microfinancement qui permet aux gens de réaliser leurs rêves. (Applaudissements)

Finalement, je veux parler de notre intérêt commun à favoriser le développement et les opportunités économiques.

Je sais que pour beaucoup, la mondialisation présente des aspects contradictoires. Internet et la télévision peuvent transmettre dans les foyers des connaissances et des informations, mais également une sexualité vulgaire et une violence gratuite. Le commerce peut s'accompagner de nouvelles richesses et opportunités, mais aussi de grands bouleversements et de changements au niveau communautaire. Dans tous les pays, y compris en Amérique, ce changement provoque la peur. La peur que la modernité signifie la perte du contrôle de nos choix économiques, de nos décisions politiques et, il s'agit d'un élément encore plus important, de notre identité, c'est-à-dire des choses qui nous attachent à notre communauté, notre famille et notre foi.

Mais je sais aussi qu'on ne peut pas empêcher le progrès humain. Le développement et la tradition ne sont pas nécessairement contradictoires. Des pays comme le Japon et la Corée du Sud ont connu une prodigieuse croissance économique tout en conservant leur culture distincte. Il en va de même pour les progrès remarquables au sein de pays à majorité musulmane, de Kuala Lumpur à Dubaï. Par le passé et de nos jours, les communautés musulmanes ont été à la pointe de l'innovation et de l'éducation.

Ceci est important car aucune stratégie de développement ne peut se fonder uniquement sur ce que produit la terre et elle ne peut être durable si les jeunes n'ont pas de travail. De nombreux pays du Golfe se sont énormément enrichis grâce au pétrole et certains commencent à concentrer leurs ressources sur le développement plus large. Mais nous devons tous garder à l'esprit que l'éducation et l'innovation seront la monnaie d'échange du 21e siècle. (Applaudissements) Dans trop de communautés musulmanes, le sous-investissement en ces domaines persiste. J'attire l'attention sur cette réalité dans mon propre pays. Et à la différence du passé pendant lequel l'Amérique se concentrait sur le pétrole et le gaz, s'agissant de cette partie du monde, nous chercherons désormais à agir dans des domaines plus variés.

Dans le domaine de l'éducation, nous allons élargir les programmes d'échange et augmenter les bourses, comme celle qui a permis à mon père de venir en Amérique, (Applaudissements) tout en encourageant davantage d'Américains à étudier dans des communautés musulmanes. Nous offrirons à des étudiants musulmans prometteurs des stages aux États-Unis ; nous investirons dans l'enseignement en ligne destiné aux enseignants et aux enfants à travers le monde ; et nous créerons un nouveau réseau informatique qui permettra à un jeune du Kansas de communiquer instantanément avec un jeune du Caire.

Dans le domaine du développement économique, nous créerons un nouveau corps de volontaires des milieux d'affaires qui formeront des partenariats avec des homologues de pays à majorité musulmane. Je vais aussi accueillir un Sommet sur l'entrepreneuriat cette année pour trouver les moyens d'approfondir les liens entre les leaders du monde des affaires, les fondations et les entrepreneurs sociaux des États-Unis et des communautés musulmanes à travers le monde.

Dans le domaine des sciences et des technologies, nous établirons un nouveau fonds pour appuyer le développement technologique dans les pays à majorité musulmane et pour aider à concrétiser commercialement des idées pour qu'elles créent des emplois. Nous ouvrirons des centres d'excellence scientifiques en Afrique, au Moyen-Orient et en Asie du Sud-Est, et nous nommerons de nouveaux émissaires pour les sciences chargés de collaborer à des programmes qui mettront au point de nouvelles sources d'énergie, créeront des emplois verts, numériseront les registres et archives, purifieront l'eau et produiront de nouvelles cultures. Dans le domaine de la santé au niveau mondial, j'annonce aujourd'hui une nouvelle initiative avec l'Organisation de la conférence islamique pour éradiquer la polio et nous intensifierons nos partenariats avec des communautés musulmanes pour améliorer la santé maternelle et infantile.

Tout cela doit être accompli en partenariat. Les Américains sont prêts à se joindre aux citoyens et gouvernements, aux organisations communautaires, aux dirigeants religieux et aux entreprises dans les communautés musulmanes du monde entier afin d'aider nos populations à améliorer leur vie.

Il ne sera pas facile de régler les questions dont je viens de parler. Mais nous avons la responsabilité de nous unir pour réaliser le monde auquel nous aspirons, un monde où les extrémistes ne menacent plus notre pays et où les soldats américains sont rentrés chez eux, un monde où les Palestiniens et les Israéliens vivent chacun en sécurité dans un État qui leur est propre et où l'énergie nucléaire est utilisée à des fins pacifiques, un monde où les gouvernements servent les intérêts de leurs citoyens et où les droits de tous les enfants de Dieu sont respectés. Tel est le monde auquel nous aspirons et nous n'y parviendrons qu'ensemble.

Je sais qu'un grand nombre de gens – musulmans et non musulmans – se demandent si nous arriverons vraiment à prendre ce nouveau départ. Certains veulent attiser les flammes de la division et entraver le progrès. Certains suggèrent que ça ne vaut pas la peine ; ils avancent qu'il y aura fatalement des désaccords et que les civilisations finissent toujours par s'affronter. Beaucoup plus ont tout simplement des doutes. Il ya tellement de peur, tellement de méfiance qui se sont accumulées avec les ans. Mais si nous choisissons de nous laisser enchaîner par le passé, nous n'irons jamais de l'avant. Je veux particulièrement le déclarer aux jeunes de toutes les fois et de tous les pays, plus que quiconque, vous avez la possibilité de ré-imaginer le monde, de refaire le monde.

Nous partageons tous cette planète pendant un court instant. À nous de décider si nous passons ce temps à nous concentrer sur ce qui nous sépare ou si nous nous engageons à faire ce qu'il faut – de façon soutenue – pour trouver un terrain d'entente, pour nous concentrer sur l'avenir que nous désirons pour nos enfants, et pour respecter la dignité de tous les êtres humains.

Tout ceci n'est pas simple. Il est plus facile de se lancer dans une guerre que de faire la paix. Il est plus facile de blamer autrui que de s'examiner soi-même ; il est plus facile de voir ce qui nous distingue, plutôt que ce que nous avons en commun. Mais il faut choisir le bon chemin, et non le plus facile. Il ya une règle essentielle qui sous-tend toutes les religions : celle de traiter les autres comme nous aimerions être traités. Cette vérité transcende les nations et les peuples. C'est une croyance qui n'est pas nouvelle, qui n'est ni noire ni blanche ni basanée, qui n'est ni chrétienne ni musulmane ni juive. C'est une foi qui a animé le berceau de la civilisation et qui bat encore dans le coeur de milliards d'êtres humains. C'est la foi dans autrui et c'est ce qui m'a mené ici aujourd'hui.

Nous avons le pouvoir de construire le monde auquel nous aspirons, mais seulement si nous avons le courage de prendre un nouveau départ, en gardant à l'esprit ce qui a été écrit.

Le Saint Coran nous dit: 'Ô hommes! Nous vous avons créés d'un mâle et d'une femelle, et Nous avons fait de vous des nations et des tribus, pour que vous vous entre-connaissiez. "

Le Talmud nous dit : « Toute la Torah a pour objectif de promouvoir la paix. "

La Bible nous dit : « Bienheureux les artisans de paix : ils seront appelés fils de Dieu. "

Les habitants du monde peuvent cohabiter en paix. Nous savons que telle est la vision de Dieu. C'est maintenant notre tâche sur cette Terre. Je vous remercie et que la paix de Dieu soit avec vous. Je vous remercie. Je vous remercie. (Applaudissements)

FIN

(source : whitehouse.gov )

Cet article a été publié Jeudi 11 juin 2009 à 11:43 dans : International , Politique . Môžete sledovať všetky reakcie na tento vstup pomocou RSS 2.0 kanálu . Vous pouvez faire un commentaire ou un trackback depuis votre propre site.